Tak často žijeme vo vlastných bludoch, ktorým sme uverili.
Ľudia žiadajú o radu, nejaký univerzálny návod na šťastný život.
Nešťastní, unavení, ukrivdení, ukazujúci prstom na svoje okolie, ktoré je falošné, zákerné, závistlivé, žiarlivé, zraňujúce, svet vnímajú ako zlý a chaotický.
Okolie a svet, v ktorom žijeme, je naše zrkadlo.
To len ja v ňom nechcem vidieť svoju vlastnú tvár.
Aká som, takých ľudí priťahujem do svojho života, taký život žijem, taký vnímam a vidím svet. Ak som neúprimná k sebe samej, som neúprimná aj k iným a nemôžem preto očakávať, že budem mať vo svojom živote láskavých a vyrovnaných ľudí.
A naopak, láskaví a vyrovnaní ľudia prídu do môjho života, ak sa naučím byť vnímavou, láskavou a úprimnou.
Ak ma niečo bolí, obyčajne je to pravda, ktorá sa hlási o slovo. A tá sa v tom naučenom chaotickom a hlučnom svete ľahko prepočuje...
Pokiaľ aj napriek bolesti nevidím dôvod na zmenu v sebe, možno mám zažiť ešte väčšiu bolesť.
Dostala som otázku: A čo mám robiť?
Odpoveď je: Naučiť sa počúvať seba, spoznať sa a porozumieť si.
Nie "IM" - SEBE! Len cez seba môžem potom porozumieť aj "im".