Články
Prečo ZAMILOVANOSŤ NIE JE LÁSKA a prečo tak strašne bolí
Pozornejší si už v názve iste všimli, že tu niečo nehrá.
Za-milovanosť.
Zámena za milovanosť - za skutočnú lásku.
Sme v pohode, triezvo pozeráme na svet, vieme sa pekne sústrediť a zrazu bác....stretneme človeka, ktorý nám zatemní myseľ...taká malá psychóza. Človeka, ktorého vidíme ako malý zázrak. Proste najsexi, najkrajšieho, najchytrejšieho, najmilšieho a najúžasnejšieho na celom svete. (...a slepí nevnímame, že pozor! Taký neexistuje! Aj ten vie byť protivný, keď má blbý deň a občas prdí a grgá...). Všetko je krásne ružové, mávneme rukou nad tým, čo nás bežne vytáča, aj blbec sa nám zdá zrazu len ako milý ťuťko...
Niekomu tento stav vydrží pár mesiacov, niekto má lepšiu výdrž a hormonálny koktejl má namiešaný silnejší a vydrží pokojne aj rok či viac, kým začne postupné pretriezvenie. Pomaličky si začneme všímať, že kde-tu niečo nesedí. Že práve tie najroztomilejšie drobné nuansy, nad ktorými sme toľko blažene vzdychali, nás začnú jemne dráždiť, iritovať a brnkať na nervy.
A vtedy nastáva zlom a sú možné dva najčastejšie scenáre:
- Prvý je celkom fajn. Že nám síce zletia z nosa ružové okuliare a svet naokolo zase začneme vidieť vo všetkých farbách, ale vieme sa s naším partnerom postupne zladiť. Rozdiely sú jemné a akceptovateľné, sme už zrelší, uvedomujeme si, že mať pekný vzťah je práca na zvyšok života a máme mnoho spoločného nato, aby sme spolu mohli tvoriť pár aj naďalej, mať jeden v druhom najlepšieho kamaráta, milenca, parťáka pre dobré aj ťažšie chvíle a jeden od druhého sa učiť, ako skutočne milovať reálneho človeka aj s jeho chybami, podporovať sa, tvoriť tú peknú klímu s občasnými prehánkami.
- Druhý je ten boľavý. Kedy jeden spraví rozhodnú bodku tam, kde druhý nemá ešte ani len čiarku napísanú - tak pre toho s čiarkou lekcia ešte neskončila... Väčšinou nám do života prišiel ten človek ukázať, ako lipneme, ako veľmi sme ochotní podriadiť sa za čo i len kúsoček tepla. Ako sme nastavení urobiť čokoľvek za čo i len odrobinku pozornosti. Ako veľa vieme tolerovať. Ako ďaleko sme schopní prestavať svoje vlastné hodnoty a záujmy, len aby sme neprišli o to, čo nám samotným celý život chýba.
Nedosýtené dieťa v našom vnútri hľadá štedrú maminku...
Začínať vzťah zamilovaním nie je výhoda. Ak vzťah začína zamilovaním, ukazuje nám našu mieru ne/zrelosti a to, do akej miery sme stále neopustili detstvo.
Zamilovanosť je závislostná hra, kedy požadujeme, lebo sami nemáme...
Skutočná láska nebolí. Je o ponúkaní, kedy viem, že mám srdce prekypujúce teplom. Kedy mám dosť lásky nato, aby som sa o ňu mohla s Tebou štedro podeliť, ak chceš.