Život hodnotíme a úsudky si tvoríme podľa prostredia, z ktorého pochádzame a v ktorom žijeme. Tak, ako sa názory, ktoré máme, s názormi mnohých ľudí zhodujú, veľmi často sa aj rozchádzajú...
A to býva kameňom úrazu nášho citlivého ega. Chvála ego pohládza a vyživuje. Z kritiky sme rozhodení, nahnevaní, zranení a frustrovaní. No je pre nás jednou zo životných lekcií vyrovnať sa aj s nesúhlasom, či kritikou.
Dokonca sa dá povedať, že medzi pochvalou a kritikou nie je až taký rozdiel, pretože vždy je to len posudok zvonku a uhol pohľadu, ktorý brnká na naše ego. Nikdy nebudeme schopní vyhovieť všetkým. Preto je fajn naučiť sa kritiku očakávať a prijímať ako jeden z pomocníkov na našej ceste životom. Paradoxne kritika nám umožňuje zamyslieť sa, či náhodou človek, ktorý nám ju adresuje, predsa len nemá kúsok pravdy. Prestať bojovať znamená vytvoriť si užitočný nadhľad , ktorý nám dáva priestor pre nové obzory.
Tiež mám dobrý pocit, keď počujem na svoju adresu slová chvály. No v živote prídu aj dni, kedy sa vyrovnávam s kritikou. Vtedy si omnoho viac uvedomujem, ako reaguje moje ego.
Najprínosnejším uvedomením pre mňa je fakt, že ak som ja spokojná sama so sebou, ak poznám svoju hodnotu a cítim sa šťastná, je mi celkom jedno, aké posudky si niekto tvorí o mne a mojom živote.
Poznanie vlastnej hodnoty a vedomia seba samej oslobodzuje a moje pocity pohody sa stávajú celkom nezávislé na priotipólch posudzovania - chvále a kritike.
:-)